Hľadať

Makovice z Novohradu – folklórna multifunkčná šatka

10.00 

Krásna folklórna multifunkčná šatka (bufka), ktorú môžete nosiť na viacero spôsobov. Ako čiapku, čelenku, nákrčník, či dokonca ako potítko na zápästie.

Zloženie: 100 % polyester

Veľkosť: univerzálna

Vyrobené na Slovensku

Množstvo
Porovnať
SKU:301 030 05 07 04

Na sklade

Predpokladaný termín dodania: 4 pracovné dni (SK)
Predpokladaný termín dodania: 6 pracovných dní (ČR, HU, PL)
Predpokladaný termín dodania: 8 pracovných dní (zvyšok Európy)

Krásna folklórna multifunkčná šatka (bufka), ktorú môžete nosiť na viacero spôsobov. Ako čiapku, čelenku, nákrčník, či dokonca ako potítko na zápästie. Šatka je veľmi ľahká a spratná, jednoducho si ju pribalíte na každý výlet, či turistiku. Už Vás viac žiadne vyčíňanie počasia neprekvapí, pretože ju môžete mať stále pri sebe. Vyníma sa na nej krásny folklórny vzor “Makovice z Novohradu”, ktorý užasne an šatke vynikne. Zladiť si ho môžete napríklad s našimi ponožkami či tričkami. 

Naša folklórna multifunkčná šatka je vyrobená z rýchloschnúceho 100 % polyesterového vlákna úpravou Single Jersey a je bezšvová. Šatka je potlačená sublimačne, čo znamená, že samotné vlákna sú potlačené do hĺbky a to zaručuje úplnú priedušnosť.

Potlač je na našich folklórnych multifunkčných šatkách UV stála a nepoškodzujú ju ani bežné postupy čistenia, prania, nie je náchylná na oder.

Zloženie: 100 % polyester

Veľkosť: univerzálna

Vyrobené na Slovensku

Región

Novohrad

Príbeh jednej makovice

V kolekcii Makove nesmú chýbať hravé makovice. Zachytil sme ich pomocou krásnej a pestrej krížikovej výšivky, ktorá je na Slovensku veľmi populárna. Originálny motív bol využívaný zväčša na náprsenke mužskej sviatočnej košele z Políchna v druhej tretine 20. storočia. Vďaka živým farbám a pracne spracovaným detailom budete určite vynikať v dave. Dizajn je vhodný pre páry a zladiť sa môžete celá rodinka s našou detskou kolekciou tričiek. V tomtom krásnom ľudovom vzore si môžete vybrať tričká, tielka, mikiny, ponožky, čelenky či tašky.

Aňi enu djovku ňekcev

Na enu povedav,

že je veľká ako štóla,

na enu,

že je s planeho fijalu…

Úryvok je z nárečového dotazníka rodáčky z Políchna Boženy Slančíkovej – Timravy z konca 19. storočia.

Juliette.

To dakedy na Políchne taký Ondrík bol, čo sa mu jedného času dievky znepáčili. Dakedy s nimi pošpásoval, vystískal ich, vytancoval pri muzike. V lete podvečer nejednu aj pod kopu sena zatiahol. Ale odrazu akoby uťal. Darmo sa nejedna dievčina pred ním pozvŕtala, zaliečavým hlasom sa prihovárala, vyšívanú sukienku roztočila, i biele zuby ukazovala. Ondro nič. Ledva dačo zahundral. Veru nik nevedel, že to Ondrovi svetlopis z Francúzska počaril. V tých časoch sa fotografii hovorilo svetlopis. Fotografiu mu priniesol strýko Štefan, čo sa sedliackej roboty, teda vlastne lopoty, nechytal. Ale zato sa často po svete vláčil a domov sa zvyčajne len na jeseň vrátil.  Zotrval do jari, kým ho teplé jarné slnko zase na vandrovku nevydurilo. Nuž ale čo ten svetlopis? Na malej zažltnutej ateliérovej fotografii bola krásna, veľmi poskromne odetá francúzska dievčina s bicyklom po boku. Po tele mala poobťahované čierne popruhy. Také voľačo Ondro veru u tunajších dievok nevidel. Na opačnej strane bola červeným perom podpísaná Juliette. Nuž tento svetlopis dočista Ondrovi náturu preonačil. Aj do krčmy prestal chodiť. Kde sa dalo, tam si potajme len ten obrázok obzeral a jednostaj ho so sebou nosil, starostlivo ukrytý pod kešeňou. Raz keď Ondro pod horou ležal, obzerajúc si Juliette, od tej bázne zadriemal a zaspal. Keď sa podvečer prebudil, obrázka nebolo. Medzitým sa po dedine všeličo šuškalo. A dievkam sa nepáčilo, že taký mládenec ani o jednu nejaví záujem. Ale Ondro nič nedbal, ani na dobiedzajúce dievky, ani na starých chlapov, čo s fajočkami na priedomí posedávali. Aj tí sa snažili túto Ondrovu premenu rozlúštiť. A ktovie čo by bolo, keby sa takto dlhšie okúňal. Ibaže ešte v ten rok, koncom leta, dal sa náš Ondro dokopy s Aničkou, s tou čo pod horou husi pásla. Nevedno prečo, začo, ale bolo to zakrátko po tom, čo si Anička ako prvá v dedine zadovážila bicykel. Ale že by sa na ňom po prašných strmých cestách okolo Políchna vozila, o tom nikto nič nevie. *

*Intepretácia textu piesne sa nezakladá na skutočných faktoch. Ide o vymyslený príbeh inšpirovaný  spravidla povedačkami, klebetami aj fantáziou autora. Použitie slangových výrazov, nesprávnej gramatiky a slovosledu je zámerné.

Finálny dizajn Makovice z Novohradu navrhla „makova“ Zuzka 

Zuzka vyštudovala textilný dizajn na Massey University, vo Wellingtone na Novom Zélande, kde dlhodobo žije. Má za sebou niekoľko úspešných dizajnérskych projektov. Bavia ju tvoriť motívy inšpirované faunou a flórou, či už slovenskou alebo novozélandskou. Sme veľmi radi, že je jednou z hlavných hviezd tímu „makove“, pretože priniesla celému projektu nový a inovatívny nádych.

Možno by sa Vám páčilo…

Back to Top