PODPOLIANSKE CIFRY – folklórny ruksak s popruhmi

Príbeh jednej makovice

V kolekcii Makove nesmú chýbať hravé makovice. Zachytil sme ich pomocou krásnej a pestrej krížikovej výšivky, ktorá je na Slovensku veľmi populárna. Originálny motív bol využívaný zväčša na náprsenke mužskej sviatočnej košele z Políchna v druhej tretine 20. storočia. Vďaka živým farbám a pracne spracovaným detailom budete určite vynikať v dave. Dizajn je vhodný pre páry a zladiť sa môžete celá rodinka s našou detskou kolekciou tričiek. V tomtom krásnom ľudovom vzore si môžete vybrať tričká, tielka, mikiny, ponožky, čelenky či tašky.

Aňi enu djovku ňekcev

Na enu povedav,

že je veľká ako štóla,

na enu,

že je s planeho fijalu…

Úryvok je z nárečového dotazníka rodáčky z Políchna Boženy Slančíkovej – Timravy z konca 19. storočia.

Juliette.

To dakedy na Políchne taký Ondrík bol, čo sa mu jedného času dievky znepáčili. Dakedy s nimi pošpásoval, vystískal ich, vytancoval pri muzike. V lete podvečer nejednu aj pod kopu sena zatiahol. Ale odrazu akoby uťal. Darmo sa nejedna dievčina pred ním pozvŕtala, zaliečavým hlasom sa prihovárala, vyšívanú sukienku roztočila, i biele zuby ukazovala. Ondro nič. Ledva dačo zahundral. Veru nik nevedel, že to Ondrovi svetlopis z Francúzska počaril. V tých časoch sa fotografii hovorilo svetlopis. Fotografiu mu priniesol strýko Štefan, čo sa sedliackej roboty, teda vlastne lopoty, nechytal. Ale zato sa často po svete vláčil a domov sa zvyčajne len na jeseň vrátil.  Zotrval do jari, kým ho teplé jarné slnko zase na vandrovku nevydurilo. Nuž ale čo ten svetlopis? Na malej zažltnutej ateliérovej fotografii bola krásna, veľmi poskromne odetá francúzska dievčina s bicyklom po boku. Po tele mala poobťahované čierne popruhy. Také voľačo Ondro veru u tunajších dievok nevidel. Na opačnej strane bola červeným perom podpísaná Juliette. Nuž tento svetlopis dočista Ondrovi náturu preonačil. Aj do krčmy prestal chodiť. Kde sa dalo, tam si potajme len ten obrázok obzeral a jednostaj ho so sebou nosil, starostlivo ukrytý pod kešeňou. Raz keď Ondro pod horou ležal, obzerajúc si Juliette, od tej bázne zadriemal a zaspal. Keď sa podvečer prebudil, obrázka nebolo. Medzitým sa po dedine všeličo šuškalo. A dievkam sa nepáčilo, že taký mládenec ani o jednu nejaví záujem. Ale Ondro nič nedbal, ani na dobiedzajúce dievky, ani na starých chlapov, čo s fajočkami na priedomí posedávali. Aj tí sa snažili túto Ondrovu premenu rozlúštiť. A ktovie čo by bolo, keby sa takto dlhšie okúňal. Ibaže ešte v ten rok, koncom leta, dal sa náš Ondro dokopy s Aničkou, s tou čo pod horou husi pásla. Nevedno prečo, začo, ale bolo to zakrátko po tom, čo si Anička ako prvá v dedine zadovážila bicykel. Ale že by sa na ňom po prašných strmých cestách okolo Políchna vozila, o tom nikto nič nevie. *

*Intepretácia textu piesne sa nezakladá na skutočných faktoch. Ide o vymyslený príbeh inšpirovaný  spravidla povedačkami, klebetami aj fantáziou autora. Použitie slangových výrazov, nesprávnej gramatiky a slovosledu je zámerné.

Finálny dizajn Makovice z Novohradu navrhla „makova“ Zuzka 

Zuzka vyštudovala textilný dizajn na Massey University, vo Wellingtone na Novom Zélande, kde dlhodobo žije. Má za sebou niekoľko úspešných dizajnérskych projektov. Bavia ju tvoriť motívy inšpirované faunou a flórou, či už slovenskou alebo novozélandskou. Sme veľmi radi, že je jednou z hlavných hviezd tímu „makove“, pretože priniesla celému projektu nový a inovatívny nádych.