Popolianske cifry – folklórny bavlnený ruksak na sťahovacie šnúrky

Príbeh jednej makovice

Vzor Podpolianske cifry, z dielne Makove, je inšpirovaný výšivkou z podpolianskeho kožúška. Tieto ornamenty boli tradične našívané ručne po jednotlivých kúskoch drobnými stehmi a dozdobené tzv. irchou. Úzky pásik kože sa špeciálne obtáčal okolo ihly a prišívaním vznikal okrasný steh. Veľmi obľúbený folklórny vzor či už u dám alebo pánov, nájdete ho na tričkách, tielkach, ponožkách, čelenkách či taškách. 

 Horou išou, horou lomiu,

domov prišjou, ženu dobiu.

Úryvok tejto piesne pochádza z podpolianskej rozkazovačky. Zmienku o tejto piesni nájdeme tiež v monografii Detvy od K.A.Medveckého z r. 1906. Korešponduje s nadradenou pozíciou muža v Podpoľaní v minulosti. Vtedy sa tak vravelo, že „škoda je len to, čo žena zje“.   Tak i v tejto piesni sa Ondrej z hory veľmo ponáhľal. A čo bol po celom dni riadne hladný i potúžený z fľaštičky, čo mali chlapi na zohriatie pri dreve, nešetril mladinu. Najkratšou cestou sa k chyžke predieral, že len tak lístie šuchotalo i praskot haluziny sa šíril, ani čoby sa medveď dolu grúňom valil.  Rezko vstúpil do chyže a keď zbadal, že ho na stole sotva pol misy halušiek čaká, nešetril veru ženu Madlenu. Dovtípil sa, že kým sa on v hore lopotil, nehodná žena od obeda halušky zobala, že ich ledva pre dieťa ostalo. A tak ho to dokúrilo, že veru Madlena toho večera zle obišla. Zato sa aj v piesni ďalej spieva:

Dobiu, dobiu, dokrvaviu,

celú hlávku jej doraniu.

Poznámky, vysvetlivky :

„rozkazovačky“ – typu speváckeho prejavu v Podpoľaní, kde sa chlapi pred muzikou zišli a každý zo zúčastnených si svoju pieseň nôti.  Jeden pred druhým sa pred muzikou vyťahujú, do nôty si skáču, navzájom sa sácajú, pričom ten najšikovnejší spieva i tancuje a ostatní sa nedočkavo  prizerajú, aby ho mohli vystriedať.  Muzikanti sa dobre zapotia aby stihli nôtu zmeniť aj do rezkej tóniny sa trafiť. Lebo keby nestihli, ej veru, zle by obišli. Veď mládenci sa často s dobre nabrúsenými valaškami pred muzikou zvŕtali.

„mladina“ – mladá hora, lesný porast s mladými stromami a krovinami.

Intepretácia textu piesne sa nezakladá na skutočných faktoch. Ide o vymyslený príbeh inšpirovaný  spravidla povedačkami, klebetami aj fantáziou autora. Použitie slangových výrazov, nesprávnej gramatiky a slovosledu je zámerné.

Dizajn Podpolianske cifry navrhol „makovy“ tím

Na dizajne spolupracoval tím šikovných kreatívcov a konečný vzhľad tomu dotvorila naša dvorná dizajnérka Zuzka.